Maroš Žilinka — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ktorý ste mi položili otázku, vy ako keby ste v tej otázke zároveň uvádzali aj odpoveď, ale hlboko sa mýlite. V prvom rade generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je politik a prokuratúra by vždy mala ostať mimo politického boja alebo súboja. Tak tomu bolo aj v danom prípade vzhľadom na charakter legislatívneho konania, štádium legislatívneho konania, to, že v danom prípade neprebiehalo medzirezortné pripomienkové konanie, pretože išlo o skrátené legislatívne konanie, postupoval som tomu zodpovedajúcim spôsobom – iniciatívne – a zo subjektov, ktoré sú inak subjektami medzirezortného pripomienkového konania, ako je-di-ný. Nechcem sa tým nikoho dotknúť. Iniciatívne. Ja som sa 10. januára tohto roku obrátil na predsedu Národnej rady iniciatívne mojím listom, kde som mu predložil moje stanovisko ku korupčnej trestnej činnosti alebo návrhu zákona v tejto časti. V nadväznosti na to predseda Národnej rady zvolal pracovné stretnutie, na ktoré ma pozval spoločne s pánom ministrom spravodlivosti, a zúčastnili sme sa ho. Tam sme prebrali skutočne široký okruh problémov súvisiacich s návrhom legislatívy a okrem iného, možno ste si to nevšimli, ale pán predseda Národnej rady sa verejne vyjadril o našom stretnutí, že chce sa pozrieť na navrhované skrátenie premlčacích lehôt či na úpravy hranice výšky škody. Čo viac môžem ja ako generálny prokurátor v danom štádiu legislatívneho konania v danom mieste vykonať? Je to vec, vnútorná vec Národnej rady Slovenskej republiky, aká tu je komunikácia. Trvám na tom, čo som povedal na ostatnej hodine otázok, že návrh legislatívny vrátane premlčacích lehôt je výrazom predstavy navrhovateľa o smerovaní trestnej politiky štátu a rovnako legitímne sú aj názory iných poslancov, ktorí tomu môžu oponovať. Generálny prokurátor Slovenskej republiky však tu nie je na to, aby kritizoval niekoho, ale ak uznám za vhodné, aby som prezentoval svoj názor. To som aj vykonal a absolútne primeraným, legitímnym spôsobom. Nie tak, ako hovorí strana Sloboda a Solidarita, že kabinetným, tajným spôsobom a neviem čo. Legitímnym a korektným spôsobom. Pýtam sa, prečo iné subjekty neuplatnili taký istý postup iniciatívny ako ja? Prečo pán predseda Súdnej rady nepripravil materiál, nepredložil do Súdnej rady a Súdna rada nepredložila svoje pripomienky predsedovi Národnej rady ako ja? Na to poukázala aj členka Súdnej rady. A či som zmenil názor? Nezmenil som názor. Neviem, z čoho vyvodzujete tento záver. Prokuratúra Slovenskej republiky tu vždy bola na strane obetí násilných trestných činov a zvlášť zraniteľných osôb. Venujeme tomu v každoročnej správe o činnosti jednu stať, kde sa tomuto venujeme. Máme špecialistov, ktorí veľmi citlivo pristupujú k vybavovaniu tejto agendy. A nehnevajte sa, slová, ktoré tu rozprávala pani poslankyňa Kolíková na tlačovej konferencii, sú nie urážkou mňa, ja úplne kašlem na jej vyjadrenia, ale všetkých prokurátorov, ktorí sa moria a ktorí robia a nasadzujú svoje, to najlepšie zo seba v boji za ochranu práv týchto subjektov. (Potlesk.) A pokiaľ, pokiaľ narážate na status, ktorý som uverejnil, to nie je kritika nikoho. To je status o koncepčnom nastavení systému tak, že tu bude vytvorené právne prostredie, že tu budú štátne orgány a že tu budú subjekty, ktoré sú pripravené pomáhať obetiam trestných činov koncepčne. A trestné konanie je len jeden maličký dielik z tohoto celého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)