Martin Šmilňák — faktická poznámka, 9. schôdza

Milí, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja, pani Kalmárová, ak dovolíte, ja ostanem idealista. Ja verím v dobro človeka, dokonca si nemyslím, že som o niečo lepší ako moji kolegovia naľavo a napravo. Ja si úprimne myslím, že každý človek, čo tu sedí, tak má nejaké dôvody a nejaké, nejaké argumenty, prečo bude hlasovať tak alebo onak. Ja apelujem na to, aby sme všetci hľadali spoločne taký konsenzus, ktorý prinesie našim ľuďom spravodlivé riešenie. Ja si myslím, že aj pán Susko chce nájsť dobré riešenie. Dokonca si myslím, že pre veľa vecí, ktoré tam sú, aj má argumenty. A o tom, že kto z nás má, má patent na rozum, ja neviem. A ja chcem ostať idealistickým hľadačom pravdy a chcem nachádzať argumenty za a proti a potom sa podľa toho rozhodovať. A moje vystúpenie v tej prvej časti nebola ako neobjektívna kritika všetkého, čo tu oni predložia. Ja chcem hľadať nejaké styčné body a, a to východisko nech je najlepšie možné nie pre nich alebo pre nás, ale pre ľudí. Nech je to spravodlivé. V tomto ja, pani kolegyňa, ostanem úprimne a možno hlúpym idealistom, ale budem tú pravdu hľadať. A ja skôr sa snažím nájsť citlivú strunu aj na druhej strane, aj u pána ministra, aj u kolegov a kolegýň, preto ja si nikdy nedovolím ich odmietnuť alebo im vynadať, alebo ich napríklad vyhlásiť, že oni sú menej spravodliví ako my. Lebo keď toto urobím, tak už sám seba postavím za toho lepšieho a hodnotnejšieho, a vtedy skončila debata. Ja chcem ostať otvorený debate, aby sme podľa možností urobili čo najlepšiu vec pre ľudí. A takto apelujem na, na kolegov od vedľa a takto apelujem aj na všetkých ich voličov, aby sa nad tým zamysleli a dali lepšej, lepším riešeniam šancu. A ďakujem všetkým.