Ivan Štefunko — iné vystúpenie, 9. schôdza

Už svieti červená. Ďakujem veľmi pekne za váš prejav, pani Kolíková. Myslím si, že to bola taká správna dávka rozhorčenia, teda ktorú som pociťoval aj ja. Aj preto, že ste boli prerušená predsedajúcim, ale pociťujem to rozhorčenie aj kvôli tomu, čo sa tu deje. Lebo tiež počas vášho prejavu som si všimol ten nosný termín, že prečo. Proste ste sa správne pýtali na desať príkladov, že prečo robíte toto takto, prečo takto. A na veľa vecí si viete odpovedať, na veľa vecí sme si odpovedali aj v tejto jednostrannej rozprave, ale myslím si, že zvyšok bude súdiť história slovenského parlamentarizmu. Ale aj ukazujú sa motívy a hlavne dôsledky, o ktorých ste tiež rozprávali. Tie dôsledky sa možno ukážu o dva, tri, možno o desať rokov. Ukážu sa na demografickom vývoji našej krajiny, na odchode ľudí, na príleve investícií, na mnohých veciach, ktoré vlastne sme upozorňovali počas tejto veľmi dlhej a podľa mňa veľmi dôležitej rozpravy. A musím priznať, že zo začiatku som bol skeptický, že na niečo bude, ale ona na niečo bola, lebo ten akože bezchybný návrh však koalícia už začala opravovať a keby nebola táto debata, tak by si to ani nevšimli, lebo by to neopravili. Pán minister hovoril vo svojom prejave, že dúfam, že oceníte, že sme reagovali. No ďakujeme, ocenili sme, ale nie len kvôli samým sebe, ale kvôli občanom. Takže myslím si, že táto rozprava položila správne otázky, žiaľ, nedala odpovede.