Martin Dubéci — faktická poznámka, 6. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som sa chcel tradične poďakovať za vystúpenie pani poslankyni Kosovej a bolo to odborné, k veci. A to, čo možno sa stalo, je aj to, že nám pripomenula vlastne, o čom by táto rozprava mohla byť, keď sa bavíme napríklad o tom ministerstve športu. Lebo mnohí si tu to predstavujú ako nejaký orgán pre funkcionárov, ale tak keď vytvárame nejakú novú inštitúciu, tvoríme nejakú verejnú politiku, tá má mať nejaké ciele. Cieľom tohto ministerstva by bolo byť napríklad zlepšenie zdravotnej situácie mladých, zníženie počtu predchádzateľných úmrtí, čo je proste obrovská téma, prevencia a tak ďalej. A ako ja viem, že to je už taký môj opakujúci sa motív, lebo nemáme odpoveď na nič, tak, čuduj sa svete, nemáme odpoveď ani na to, že akým spôsobom chceme celkovo koncepčne pristupovať k tvorbe politík v oblasti športu a ich vzťahu so zdravím našej populácie, najmä mladých. Takže opäť bez odpovede, lebo ja som už mal takú nádej, keď som videl, že pán minister Kaliňák sa zjavil v pléne. On sa tu tak vždy zvykne zjaviť po deviatej večer a neviem, keď zájde slnko (hovorené so smiechom), tak je tu zrazu, zrazu sem príde (smiech v pléne), zniekadiaľ sem proste príde a je taká, taká, už aj chcel, aj chcel, ja som to videl, že chcel, ale niečo v ňom, niečo v ňom proste zabránilo, aby sa do tej rozpravy zapojil. Tak možno, keď tu vidím rodinných príslušníkov, tak možno oni, ktorí na tom TikToku teda majú teda najhustejšie vyjadrenia, aké vidím na slovenskom politickom internete, naozaj najhustejšie vyjadrenia, tak možno keby, keď už sedia v tom parlamente, tak možno by povedali niečo aj v tom pléne. Ďakujem pekne.