Ján Hargaš — vystúpenie v rozprave, 6. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak mne pripadla úloha byť posledným za klub PS-ka v tomto, v tomto krásnom čase pol hodinu pred polnocou, takže dovolím si aj ja byť trošku osobný, keď už na to príde a budem trochu hovoriť o poslaní, pretože aj tento zákon je svojím spôsobom poslaním. Je o poslaní inštitúcií, ktoré majú byť nejakou protiváhou v exekutíve. To je tá najnebezpečnejšia časť, ktorá sa v tom zákone mení, že sa mení spôsob, ako tieto nezávislé inštitúcie majú, majú fungovať a poviem osobne, že ja sa venujem digitalizácii a priznám sa, že to svoje poslanie zlepšovaní služieb štátu pomocou digitalizácie vo mne tak nejak, nejak dozrel, keď som, keď som pôsobil niekoľko rokov vo Veľkej Británii, zažil som si pár rokov fungovania aj vo verejnej správe, ktorá je takou tou kolískou parlamentarizmu a, a, a, a pevných štátnych inštitúcií, a teda, kolegovia, veľmi radi, pokiaľ ide o, o debatu o, o ÚŠP argumentujú nejakým porovnávaním so zahraničím, tak ja skúsim taký môj príklad zo zahraničia. Tým myslím to, že ÚŠP je nejaký neštandardný prvok, ktorý nikde v zahraničí nemajú, a vtedy tie argumenty veľmi radi používajú, tak ja som si počas toho pôsobenia vo Veľkej Británii raz tak len tak z pasie zapol vysielanie jedného parlamentného výboru, ten parlamentný výbor sa volá PAC - Public Accounts Committee, najbližšie tomu je asi výbor pre verejnú správu tu na Slovensku a je to vlastne výbor, na ktorý sa boja chodiť všetci vysokí štátni úradníci, pretože na tom výbore sa vlastne prejednávajú tie najväčšie projekty, tie najväčšie investičné iniciatívy vlády, či idú správnym spôsobom, tie najväčšie zistenia o pochybení exekutívy a keď som si zapol vysielanie tohto výboru, tak to, čo mňa uchvátilo, je, že som si hovoril, že ako je možné, že celý jeden výbor je obsadený opozičnými poslancami. Potom som si teda študoval, že či naozaj je to tak a ono to tak nie je, to len tak pôsobilo, že na tom výbore každý jeden z tých poslancov cítil nejaké svoje poslanie, že tam je ako zástupca určitej časti voličov a že jeho zodpovednosťou a jeho poslaním je odborne na tom výbore argumentovať, diskutovať, pýtať sa a grilovať tých vysokých štátnych úradníkov o tom, čo robia. Či to bol koaličný poslanec, alebo opozičný poslanec. A veľmi rád by som to dal do kontrastu s tým, ako fungujú v poslednej dobe výbory tu v našom parlamente aj pri prerokovaní tohto, tohto zákona. Výbory, kde nie je umožnená diskusia, ak aj je umožnená, tak je predčasne, predčasne useknutá, kde koaliční poslanci sa do toho ani nemajú záujem zapájať, plénum posledné dni, keď sme rokovali tento, tento zákon, je toho, toho najlepším, najlepším príkladom, čiže to je jeden príklad toho, ako funguje, ako funguje kultúra inštitúcií v zahraničí, tým druhým je, že však ja som som zažil aj tie procesy, ako sme museli každý investičný zámer prechádzať nejakým grilovaním kadejakých cometes, kadekto nás vyzvŕtal na tom, prečo to chceme, koľko to prinesie, koľko to naozaj bude stáť a či naozaj to bude stáť to, čo tvrdíme a prinesie to, čo tvrdíme, jednoducho kultúra predkladania nejakých zámerov, treba sa pozrieť do Veľkej Británie, keď už teda kolegovia argumentujú pri ÚŠP zahraničím, tak by som im odporúčal, aby priniesli túto kultúru aj sem do parlamentu, a potom sa možno tým argumentom bude dať aj nejak veriť, že to nerobia len účelovo, kde sa im to hodí. Čiže keď chcete byť konzistentní ako argumentovať zahraničím, tak sa skúste začať správať, ako sa správajú vaši nábortikovia v zahraničných inštitúciách. No a prečo tak hovoríme o tej kultúre, že to je taký abstraktný pojem a že možno je to nepochopiteľné, ale je také, Ivo povedal také pekné, peknú prupovídku, ja si požičiam inú, každý kto viedol nejakú organizáciu, tak je také pekné porekadlo: kultúra zje stratégiu na raňajky,kultúra inštitúcií zje stratégiu na raňajky. A to, o čom sa tu bavíme, darmo si vy napíšete do zákona nejaké strategické zámery, pokiaľ tá kultúra v tej inštitúcii bude nejaká, tak sa nepodarí ich naplniť. A to, čo je najnebezpečnejšie na tomto návrhu zákona, že to smeruje proti kultúre nezávislosti týchto inštitúcií. A myslím, že jeden z tých dôvodov, prečo to takto koalícia robí, prečo to takto valcuje, je, že si myslí, že ľudia sa na to nepozerajú, že to je príliš abstraktná debata, tie naše argumenty sú príliš odborné, ale ja si myslím, že tí ľudia sa na naozaj pozerajú. Tie desaťtisíce ľudí na námestí tam neprišlo len tak, že náhodou išli okolo z fast foodu a zastavili sa na nejaký protest, tí ľudia vám dávajú najavo, že to sledujú, že vidia, čo táto koalícia robí, ako spravuje tú krajinu, že táto koalícia nemá 150 poslancov v parlamente, máte tesnú väčšinu, ale spravujete krajinu pre všetkých, a tá časť, ktorá vás nevolila, vám dáva veľmi jasne najavo a možno, že už aj tá časť, ktorá vás volila, vám dáva veľmi jasne najavo, že sa jej nepáči, ako to robíte. Takže čo k tomu dodať na záver. Nejak sumarizačne. Ja som veľmi rád, že tie posledné dni sme počuli desiatky a desiatky príspevkov, ktoré boli odborné, ktoré vecne argumentovali, ktoré ten váš návrh zákona rozobrali naozaj na šróbiky. Nepočuli sme okrem predkladateľa ani jedno vystúpenie v rozprave zo strany koalície. Nikto nenabral odvahu, aby na tie vecné argumenty vecne protiargumentoval. Takéto vykrikovanie po pléne, ktoré tu predvádzal pán minister Kaliňák, tak to skôr svedčí o tej kultúre, ktorú prinášate. Ja som veľmi rád, že tie vecné argumenty prichádzali, že nám tu zo strán prevažnej časti opozície nikto nenadáva, že vám tu dávame odborné, vecné argumenty, na ktoré, žiaľ, nedostávame od vás odpoveď. Som rád, že sa tu nečítajú nejaké telefónne zoznamy, ako to bolo v minulosti, ale naozaj sa držíme témy, a teda máme tu koalíciu, ktorá, to nie je nejaké moje hodnotenie, to je, že každý si z toho môže spraviť nejaký názor, koalíciu, ktorá sa v skrátenom legislatívnom konaní snaží podkopať kultúru a poslanie nezávislých inštitúcií a ja som veľmi rád, že tu máme aj opozíciu, ktorá pri tomto zákone to svoje poslanie byť odbornou a vytrvalou opozíciou tejto koalícii do bodky naplnila. Kolegovia, dúfam, že na tomto zákone ste si vyskúšali, že s nami to ľahké nebudete mať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)