Jozef Pročko — faktická poznámka, 6. schôdza

Pani Marcinková, vy ste sa dotkli takej naozaj citlivej témy a musím vám dať za pravdu, lebo pani Tomanová, to bola taká figúrka, ktorú nevedeli, kde majú umiestniť, tak ju dali tam, kde ju dali. To Fico robieval, že mal takých ľudí, ktorým ďakoval za veľa vecí, tak ich umiestnil tam, kde vôbec nerobili to, čo mali robiť. A pani Tomanová bola ukážkový príklad. Ja som za vlády Roberta Fica poprosil ministerstvo sociálnych vecí, práce a rodiny a pani Tomanovú nespočetnekrát o pomoc. My sme mali tam rodinu, ktorú, teda deti, ktoré týrala profesionálna matka, a pani Tomanová – to áno, a to urobíme, spravíme a to nie – no nič. Nič. A takýchto inštitúcií, ktoré nefungovali, ktoré mali fungovať, bolo nespočetne veľa. Oni, oni si vytvorili bublinu, tvárili sa, rozprávali, to ako tu, keď vystúpia, keď Peťo Pellegrini vystúpi a rozpráva o pomoci, rozpráva o tom, ako ide pomáhať, a vzápätí Peťo Pellegrini nie... ľuďom (povedané so smiechom), ktorí, ktorí si zaslúžia oddych tu, podlomí kolená. Tak toto, toto presne je to, čo sa tu dialo. Namiesto pomo... oni rozprávajú o pomoci, oni, oni budú vám rozprávať, oni ľuďom pred voľbami budú sľubovať hory-doly. A potom? Potom ich tými horami-dolami zasypú. Takže inštitúcie, ktoré, ktoré mali fungovať a nefungovali, tak to ste presne popísali. To boli oni. Ale to sú oni. To sa tu teraz deje. Ja naozaj nezávidím dole tým kuchárom a kuchárkam, ktorí skončia o jednej, o pol druhej idú domov, zaspia o tretej a pol piatej musia vstávať. Toto Peťušo urobil.