Ingrid Kosová — faktická poznámka, 6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa vám priznám, že ja mám niekedy pocit, že nie som na Slovensku, ale v nejakom Kocúrkove, lebo všetko tu robíme nejako naopak. Podľa medializovaných informácií je zámerom zriadenia ministerstva "šprotu" či športu, či čo to vlastne je, nejaká podpora zlepšenia financovania športu, ale z dôvodovej správy vidíme, že tu ide o starostlivosť o športovú reprezentáciu Slovenskej republiky, a dokonca športové hnutie vyjadrilo, že je to historická šanca pre zjednotený šport. Tak ja neviem, ale ja sa pýtam, že aké talenty vlastne budú reprezentovať našu krajinu, keď úplne zanedbáme športovú výchovu na školách. Nie sú to práve školy, ktoré sú miestom, kde sa má formovať športový talent? Nie je škola miestom, kde máme vyhľadávať talenty bez ohľadu na to, z akého sociálneho statusu pochádzajú? Alebo povedzme si pravdu, koľko rodičov si dnes môže dovoliť financovať športové aktivity svojich detí v drahých športových kluboch. A miesto toho, aby sme my zvýšili financovanie v rezorte školstva práve tohto športu na školách, kde vyhľadávame talenty, tak tieto peniaze ideme kompletne presunúť na nové ministerstvo a vyjmeme stade ešte aj fond na podporu športu na ministerstve, ktorý je určený napríklad na rekonštrukciu športovísk alebo telocviční, a na ministerstve školstva nám zostane asi šesť zamestnancov, ktorí budú mať celkový rozpočet asi 300-tisíc eur ročne. Ja nerozumiem tomu, pretože si asi neuvedomujeme, aký má význam výchova a vzdelávanie na školách a pre jeho pozitívny prístup k pohybu. Za posledné desaťročie výrazne klesla fyzická zdatnosť detí a mládeže. A pokiaľ nebudeme od raného veku pracovať s týmito deťmi, tak sa nám môže stať, že o desať rokov tu nebude mať športový talent nikto a vôbec nebude mať kto Slovensko reprezentovať. (Potlesk.)