Tomáš Hellebrandt — iné vystúpenie, 6. schôdza

Konečne. Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som pred vstupom do politiky sa venoval najmä dátovým analýzam a hľadania najlepších možných politík na riešenie... (Reakcie z pléna.) Nie je ma počuť, či teraz lepšie? Aha, aha, okej, okej, rozumiem. Tak hovoril som, že som sa celý profesný život venoval dátovým analýzam a hľadaniu najlepších možných politík pre riešenie konkrétnych spoločenských problémov. Rýpal som sa v dátach, čítal odbornú literatúru, diskutoval s odborníčkami a odborníkmi a snažil sa navrhnúť najlepšie riešenia vzhľadom na verejný záujem. Takýto racionálny nestranný prístup založený na odborných poznatkoch, ale aj slovenských reáliách hovorí, že nezávislosť a profesionalitu inštitúcií treba brániť a posilňovať. Lebo profesionálne a nezávislé inštitúcie poskytujú najkvalitnejšiu službu občanom a posilňujú odolnosť štátu voči autoritárstvu. A tiež jedným z najväčších problémov fungovania slovenských ministerstiev na Slovensku je silný rezortizmus, ktorý komplikuje riešenie prierezových tém a problémov. Čokoľvek motivovalo zodpovedných ku kompetenčným a iným zmenám, o ktorých ostatné dni diskutujeme, racionálny sledujúci verejný záujme to určite nebol. Oslabenie nezávislosti štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou presunutím menovacích a odvolávacích kompetencií na vládu a rozšírením možných dôvodov na odvolanie o subjektívne hodnotenie morálnych či odborných kvalít. Toto nezvyšuje kvalitu verejnej služby a nie je v súlade s verejných záujmom. Zriadenie nového ministerstva cestovného ruchu a športu nezvýši kapacitu a akcieschopnosť štátu úspešne čeliť najväčším výzvam, ktorým Slovensko je a bude v dohľadnej dobe vystavené a ktoré budú určujúce pre našu budúcnosť a životnú úroveň. Mám na mysli najmä transformáciu na znalostnú, inovatívnu technologicky vyspelú a ekologicky udržateľnú ekonomiku. Prechod Tiposu na nové ministerstvo ide proti kompetenčnej logike, ktorá hovorí, že správa príjmov štátu tú má na starosti predovšetkým ministerstvo financií. Zrušenie obmedzenia počtu štátnych tajomníkov zas ide proti základných princípom efektívneho využívania verejných zdrojov. To neznamená, že tieto zmeny nie sú racionálne. Akurát pri uvažovaní o dôvodoch ich navrhnutia treba verejný záujem vymeniť za stranícky záujem a logiku mocenskej politiky. Oslabovanie nezávislých inštitúcií sprevádzalo úsilie každého silného muža svetovej politiky, ktorý tým vždy sleduje upevnenie moci a odstraňovanie systému bŕzd a protiváh, ktorý chráni demokraciu pred autoritárstvom. Tiež sa oplatí pripomenúť, že politické podmanenie štatistického úradu v ťažkých časoch vytvára riziko masírovania štatistík namiesto riešenia reálnych problémov, ako sme videli v dlhovej kríze a eventuálnom bankrote Grécka a Argentíny. Zriadenie nového ministerstva a odstránenie obmedzení na počet štátnych tajomníkov síce nerieši funkčnosť štátu vo svete nových výziev, ale za to rieši funkčnosť a stabilitu poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany. Konkrétne tým vytvára nové exekutívne funkcie, na ktoré sa budú dať upratať zvyšné pokútne postavičky krajne pravicovej scény zvolená na kandidátke SNS ale bez straníckeho preukazu, a teda bez bezpodmienečnej lojality k Andrejovi Dankovi. Prechod Tiposu pod Dankovo nové ministerstvo je rovnako o získaní ďalšej prestížnej funkcie, ktorou sa môže predseda SNS zavďačiť niekomu blízkemu. Obávam sa, že aj rozšírenie okruhu subjektov, ktorým je možné poskytnúť dotáciu na šport, nesleduje účinnejší rozvoj športu, ale vytvorenie finančného nástroja, ktorým sa budúce vedenie nového ministerstva bude vedieť odvďačiť svojim ľuďom v regiónoch. Som presvedčený, že táto výlučne politická logika navrhovaných zmien vysvetľuje aj šokujúco nízku kvalitu predloženej legislatívy. Chudáci úradníci, ktorí dostali za úlohu napísať dôvodovú správu k tomuto zákonu. Za iných okolností sú veľmi kreatívni vo vymýšľaní dôvodov pre nezmyselné nápady politikov. V tomto prípade však zostali bez slamky pozitívne verejného záujmu, o ktorú by sa dalo chytiť. Keďže skutočné politické dôvody napísať nemohli, iba popísali zmeny. Mali by sme ich, mali by sme s nimi súcitiť a nie ich karhať, aj keď viem, že to karhanie smeruje na ich politických nadriadených. A jediné, čo sa im nedá odpustiť, je chýbajúca doložka vplyvov na rozpočet. Čo znamenajú tieto zmeny v kompetenčnom zákone a iných pre Slovensko? Francis Fukuyama vo svojej knihe Politický poriadok a politický rozklad píše, že najlepšie fungujúce a najprosperujúcejšie krajiny majú jednu vec spoločnú, časom dosiahli rovnováhu medzi kompetentnými exekutívnymi orgánmi štátu, právnym štátom, resp. vládou práva a demokratickou zodpovednosťou. Kompetencia exekutívnych orgánov vyplýva najmä z ich profesionalizácie a z obsadzovania dôležitých funkcií v štátnom aparáte na základe kvalifikácie a odborných či manažérskych kvalít. Toto je v kontrapozícii k obsadzovaniu na základe klanovej alebo neskôr politickej príslušnosti, či dokonca rodinnej príbuznosti, ako bolo zvykom po väčšiu časť ľudských dejín. Snaha tejto vlády zabezpečiť čo najväčší počet teplých miest pre svojich ľudí preto nie je nič menej ako útok na pomaly sa rodiaci moderný štát na Slovensku. Ďakujem. (Potlesk.)